Ben vloží mäso do mlynčeka a kým ho melie, na panvici si opečie slaninku. Pripraví si mäso do hamburgera, na žemle dá šalát, syr, cibuľu, paradajku, mäso, slaninu aj omáčku.
Celý čas si pritom pospevuje a počína si natoľko šikovne, až sa nejednému divákovi začnú zbiehať slinky. Vôbec pritom neprekáža, že ide o animovaný film.
Keď si Ben zaželá zaslúžene dobrú chuť a obrovský hamburger vlastnej výroby odnesie do svojej izby a zavolá si s kamarátmi, na monitore počítača zabliká ikonka videohovoru s otcovou fotkou.
„Mám pocit, že si trochu pribral. Mal by si sa viac hýbať,“ hovorí mu láskavo otec. Už na druhý deň ho, oveľa menej prívetivo, s váhou konfrontuje aj školská lekárka.
Od prvých minút filmu Keď život chutí je jasné, že ide o formálne mimoriadne vydarený a štýlový film pre mladého diváka. Po jeho skončení však môžu byť spokojní aj dospelí. Tému nadváhy, vzhľadu a celkových problémov s identitou prináša bez skratiek, klišé a gýčov. Je vtipný a môže byť podnetom pre mnoho užitočných rozhovorov.
Jeden tučko v triede? Sotva
Po svetovej premiére na Medzinárodnom festivale animovaných filmov vo francúzskom Annecy a premietaniach na festivaloch v Šanghaji, Karlových Varoch, Locarne, Taiwane, Talline či Varšave môžeme konečne česko-slovenský koprodukčný animovaný film režisérky Kristiny Dufkovej vidieť aj v našich kinách a vo veľmi dobrom slovenskom dabingu.
Ben Pipetka má trinásť, po prázdninách nastupuje do školy a všetko je komplikovanejšie. Keď s kamarátom sedia na detskom ihrisku, pôsobia ako podozriví výrastkovia, no do dospeláckeho sveta ešte nepatria. Ich kapela stále nemá klávesáka, mama veľa pracuje a domov chodí unavená, otec mu cez zoom predstavil novú priateľku.
Spolužiačky pôsobia akosi inak, spolužiaci mu pri každej príležitosti ukazujú prostredníky a prezývajú ho Spuchlina.
